Peter Štipčák
vojna mojej mysle
Len tak stojím a hladím na teba, si tak krásna. Čierne vlasy ti padajú až na prsia a zakrývajú tvoje nesmele hnedé oči. Tvoja bledá tvár je zdobená pehami a tvoj úsmev je ako letné ráno - tento obraz ma ešte stále drží pri živote. Po tejto spomienke, pre ktorú mám chuť žiť, pre ktorú musím zabíjať, nachádzam odvahu konečne otvoriť oči a konfrontovať svoju myseľ s krutou realitou.